Veľa krát sa mi stáva, že neviem kadiaľ ísť. Hľadám nejakú banku či reštauráciu, a preto idem tam kam idú ostatní. Je pre mňa ľahšie kráčať s davom, ako ísť celkom opačným smerom. V priateľských rozhovoroch až príliš často odmietam prezentovať svoje osobné názory, veď čo ak ma odmietnu? Podobám sa tak vode, ktorá ide kade ľahšie. A preto to ide so mnou dolu vodou. Motám sa stále okolo rôznych strachov a obáv. Musím povedať z druhej strany, že moja pružnosť sa prispôsobiť je veľmi veľká. Niežeby som bol pokrytec, ktorý mení masky, ja som menil svoje názory, seba samého. Považoval som to za svoju výhodu, až donedávna. Počul som príbeh o jednom chameleónovi, ktorého položili na krásny pestrofarebný gauč. Je ľahšie splynúť s okolím, aby som nemal problém, aby som sa skryl. No, čo sa nášmu chameleónovi nestalo. Pretože bol zvyknutý prijať farbu okolia, chcel sa prispôsobiť aj teraz. No nešlo mu to, chcel byť aj hnedý, aj červený, ružový i modrý, zároveň však aj žltý a zelený. Všetkým byť naraz nevedel, a čuduj sa svete, čo sa s ním stalo? Ja ti to prezradím – vybuchol. To je aj môj problém, často vyhorím, lebo som nebol sám sebou. Preto som sa teraz rozhodol, pretože sa mám rád a nechcem vyhorieť, že prestanem byť ako iní a budem konečne sám sebou. Myslíš si, že sa mám radšej skrývať?
Úbohý chameleón
27.10.2005 18:41:16
Mávaš tiež niekedy pocit, že ak budeš sám sebou, tak ostatní ťa odmietnu?
Komentáre
V žiadnom prípade
?
Myslím
Vekom som prišla na to, že najlepšie riešenie je:
- prispôsobiť sa okoliu, pokiaľ to dokáže prijať aj moje vnútro
- pokiaľ sa moje vnútro nedokáže s niečím zmieriť, tak idem svojou cestou, neraz aj proti ostatným
Boli časy, keď som sa snažila silou mocou prispôsobovať. Nielenže som neraz doplatila na nesprávne rozhodnutia, najhoršie bolo, keď som urobila opak niečoho, čo so v skutočnosti chcela. Kvôli niekomu, kvôli iným. Dnes to už nerobím, napriek tomu môžem povedať, že ľudia (nie všetci, ale aspoň najdôležitejší) sa naučili moje rozhodnutia rešpektovať ... a verím, že nielen z nejakej prispôsobivosti.
Ide mi to
Vždy buď sám sebou
:-)
moja vola ci Kristova?
ak je
Keby si sa učil prírodopis...
ad Mona
A čo si vlastne chcel povedať?
:D
nálada
Ako sa cítiš Ty, Mona? Si šťastná?
Ako sa cítim
Trochu ma bolí hrdlo, keď pregĺgam.
A trochu ma bolí nejaký sval na pravej nohe, čo mám presilený a to ozaj neviem z čoho.
Po psychickej stránke sa mám lepšie. Ak pravda nemyslím na druhá svetovú, ktorá stagnuje.
Zabávam sa na tvojom blogu.
Popri tom kecám cez ICQ.
Síce sa neusmievam - robím to, len keď mám dôvod. A ani sa neteším - momentálne nemám prečo, načo a ani z čoho. Som šťastná. Mne pochopiteľne k šťastiu veľa netreba - tak ako väčšine prostoduchých ľudí mi k tomu stačí strecha nad hlavou, žrádlo, spánok a kľud.
psychika je svina
moj prvy komentar
Ako casto odmietam v priatelskych rozhovoroch prezentovane osobne nazory…
Napadlo mi, ze casto chcem byt od druhych prijata a pritom druhych neprijimam. A pretoze ich neprijimam citia sa byt mnou neprijati… A tak ma nakoniec pre skusenost neprijatia neprijimaju. No a potom sa citim byt neprijata a odmietnuta a casto to velmi boli a cele dni sa pre neprijatie trapim.
Nejaky film raz povedal, bolest je uzasna vec, lebo vdaka nej vies, ze este vzdy zijes.
Tak to teraz zhrniem: Pocit odmietnutia je uzasna vec, lebo vdaka nemu viem, co prezivaju moji priatelia ked ich ja neprijimam.