matko

Na jednom výlete sme zo spolužiakom zašli spolu do lesa. Keď sme už prebrali všetky možné a nemožné témy, zastal a povedal: "Vieš, Matko, ty si v podsate fajn chalan, a nič na sebe nemusíš meniť." To je super, ja by som zmenil všetko. "Máš len jednu chybu, strašne sa nenávidíš."

Začal som nad tým rozmýšľať a veľmi ma to rozosmialo. "Uvedomuješ si aké protirečenie si vyslovil?" povedal som po skončení môjho záchvatu smiechu. "Kým na jednej strane tvrdíš, že všetko je ok, tak potom ako je možné, že chceš aby som sa prestal nenávidieť?" A tu v kontradikcii zrodil sa ďaľší krok môjho sebaprijatia. Veď môžem prijať aj to, že sa nenávidím, teda naozaj nič netreba meniť, veď aj moja nenávisť voči sebe je ok. Lebo ak začnem nenávidieť svoju nenávisť, tak som sa dostal do bludného kruhu, z ktorého niet východiska. Tu nastal veľký zlom, ale ešte bude mať moje sebaprijatie ďaľšie pokračovanie...