matko

odkial pokial s tym pozitivnym ocenenim.(Na margo zemiakov - mam radsej male). V detstve a v rannej mladosti som sa zvykol zamilovat, ze to stracalo hranice vsetkeho. Jednym prikladom bolo, ked som bol zamilovany do dievcata, ktore sa nikomu nepacilo - ani mojej rodine, ani kamaratom. Nepacilo sa ani povahovo, vzhladovo uz vobec.Ale pre mna bola Katka najdokonalejsia na svete :-) Neviem, mozno na kazdom je nieco, do coho sa da "zalubit". Ale zase - s jednou babou som si strasne dobre rozumel cez internet a zamiloval som si jej dusu. Uz som ju chcel, atd. Ale ona mi vravela, ze je hrozne skareda. Ja som jej neveril a utesoval som ju - na kazdom je nieco pekne a pod. A ty si este aj inteligentna a mas aj ine dobre vlastnosti. Ked sme sa v Blave stretli, tak som zostal cely ohureny. Stravili sme spolu jeden den a mal som s tym problem - bola zufalo skareda.
Hanbil som sa sam pred sebou, lebo som vedel, ze uz ju nebudem v buducnu chciet vidiet (chodit s nou) a vravim si - kam sa len podeli moje hodnoty.
Vsak ona je duchovne krasna. Mali by mi ju zavidiet. Ach jo....
Pokial ide o chvalu, tak napr. Ellen Gould Whiteova - prorokyna Adventistov siedmeho dna si mysli, ze sa ma vzdy hovorit len pravda. Teda tej babe by som bol musel, keby sa ma na to pytala, do oci povedat, ze je skareda, priam otrasna... Toto si mysli vela krestanov - pravda a nic ine len pravda. Pravda nas zachrani. Ale - nemoze pravda aj zabit? Naozaj sa nesmie lichotit? Je to hriesne?

naozaj sa nudim....
spravil som si aj IQ test.....
http://psychotest.sk/index.php?test=IQ_test_2
velmi mi to zdvihlo sebavedomie... keby mi tak kazdy lichotil... ale od pocitace to treba prijat,
on to mysli uprimne :-))) lichotivy kompik....

veď sme len ľudia Braňo. Kým máme telo a mozog, musíme brať aj to zvieratkovské v nás. Najme keď si hladáš partnera. Potrbuješ geny pomiešať tak aby nedegenerovali :))) Určite mi je prijatelnejšie na prvý dojem, keď je človek oku príjemný. A keď nie, ešte vždy to môže zmeniť, keď otvorí ústa. Ak ani to nezaberie, čo už..

som taky pribeh o drazbe. Na tej drazbe sa drazilo vsetko mozne a sa to vsetko dobre popredalo a nakoniec ostali len stare husle. Nevyzerali nejako dobre a nik ich ani do ruky nehccel vziat. Az nakoniec k nim pristupil znamy huslista zacal na nich hrat. Hral krasnu melodiu a vsetci boli v uzase co nakoniec tie husle dokazu. Nakoniec sa velmi draho vydrazili aj oni. Pan Majster im zdvihol cenu.

Takisto sme aj my ubohe nastroje, ale ked sme v rukach Bozich, tak aj my ziskame na cene. Nasa hodnota preto zavisi od toho k akom vztahu sme k nasmu Panovi.

do úplne inej roviny

mas pravdu... bola to len taka volna asociacia...