Keďže boli svojhlavé a nezodpovedné, prípadne iba nepozorné, stratili sa z dohľadu pastiera. Teraz si chvíľu o sebe namýšľajú, že sú viac ako pastier. Múdrejšie, silnejšie, a domýšľajú si viac ako sa dá vymyslieť. Postupne však strácajú istotu a tak začínajú projektovať do ostatných svoje vlastné chyby. Pastier je vlastne ten, čo ich opustil, a tie hlúpe a nemožné ovce nezabránili takej veľkej strate ako sú ony stratené ovečky. Nevážili si ich prítomnosť, tak nech teraz trpia.
Stratené ovečky začínajú byť hladné, chýba im teplo, blízkosť... sú zúfalé. Pre ich neobratnosť skončia v akejsi pasci. Neostáva nič iné iba bééééééééékať. Zvláštnosťou je, že ak príde pastier, tak ho odmietnu. Radšej ostanú vo svojom zajatí.
Je to podobné ako s požičanou lopatkou. Ide krtko k zajacovi požičať si lopatku, tá jeho sa zlomila. Cestou ako kráča, začína v ňom hlodať veľká pochybnosť, a čo ak mi ju nebude chcieť zajac požičať. Ako ide ďalej jeho neuróza sa zväčšuje, ten sebec zajac mi ju určite nepožičia. Paranoja rastie a napokon, keď príde krtko k zajacovi hystericky naňho zareve: Nechaj si tu poondiatu lopatu, ty sebecký zajac, veď aj tak ju nepotrebujem.
Komentáre
Zaujimave tvrdenia
- sam mam niekedy pocit, ze bludim, ze som sa stratil, ci utiekol od pastiera. ale este ani raz som neodmietol vratit sa k nemu. ani v tom najtazsom okamihu.
Felician
Z opačnej strany...
ad Mona
Mozem ja?
cesta
Felician
Ž 23 Pán je môj pastier, nič mi nechýba...
Ten, kto ma
/moja reakcia le nebola na vieru .. lebo to, co si napisal sa nemusi aplikovat len na nu/ :-))
F.
strateny
Este Felicianovi - Pan Boh nepokusa, ani nenici
ad Mona