matko

Veľa krát sa mi stáva, že neviem kadiaľ ísť. Hľadám nejakú banku či reštauráciu, a preto idem tam kam idú ostatní. Je pre mňa ľahšie kráčať s davom, ako ísť celkom opačným smerom. V priateľských rozhovoroch až príliš často odmietam prezentovať svoje osobné názory, veď čo ak ma odmietnu? Podobám sa tak vode, ktorá ide kade ľahšie. A preto to ide so mnou dolu vodou. Motám sa stále okolo rôznych strachov a obáv. Musím povedať z druhej strany, že moja pružnosť sa prispôsobiť je veľmi veľká. Niežeby som bol pokrytec, ktorý mení masky, ja som menil svoje názory, seba samého. Považoval som to za svoju výhodu, až donedávna. Počul som príbeh o jednom chameleónovi, ktorého položili na krásny pestrofarebný gauč. Je ľahšie splynúť s okolím, aby som nemal problém, aby som sa skryl. No, čo sa nášmu chameleónovi nestalo. Pretože bol zvyknutý prijať farbu okolia, chcel sa prispôsobiť aj teraz. No nešlo mu to, chcel byť aj hnedý, aj červený, ružový i modrý, zároveň však aj žltý a zelený. Všetkým byť naraz nevedel, a čuduj sa svete, čo sa s ním stalo? Ja ti to prezradím – vybuchol. To je aj môj problém, často vyhorím, lebo som nebol sám sebou. Preto som sa teraz rozhodol, pretože sa mám rád a nechcem vyhorieť, že prestanem byť ako iní a budem konečne sám sebou. Myslíš si, že sa mám radšej skrývať?