matko

Nič zvláštne, iba obyčajný strom. Je ich plný celý les. A nikomu to nie je zvláštne. Strom života, rodostrom, ihličnatý či ovocný a stále to nie je nič zaujímavé. Bonsai, ker, hľadíme naň s úľubou. Nájdu sa i takí, čo nachádzajú dobitie svojej stratenej energie v objatí stromu. O tom však písať nechcem. Stále mi však vŕta hlavou toto slovo, určite ho každý milý čitateľ uhádne na prvý pokus. Áno je to slovo: "strom". Je mi jasné, že nik doposiaľ nemôže vedieť kam smeruje moja myseľ, veď slov o strome sa už napísalo. Ba dokonca i stromy by vedeli rozprávať o svojej dôležitosti a vážnosti. Ja však vo svojej mysli vidím... áno, správne, jeden strom. Na tomto strome by však nebolo nič zvláštne iba... Je to ihličnatý strom, veď to predsa vôbec nie je nič zvláštne. Máte pravdu, vy všetci, čo ste to dočítali tento článok až sem. Čo je teda zvláštne na jednom ihličnatom strome? Ono vôbec nejde o akýsi strom. Ten vôbec nie je podstatný. Dôležité je to... som zvedavý kto uhádne. Zvláštne na celej veci je to, kde sa týči tento strom. No predsa do neba, poznamenal si jeden z čitateľov. Áno, je tak, nechcem písať o stromoch pováľaných po letných búrkach. Mám namysli jeden konkrétny strom, ktorý je zasadený uprostred... Už je možno niekto aj zvedavý, že kde. Musím sa však priznať, celkom úprimne, nie je to ľahké písať o strome zasadenom na futbalovom ihrisku. Dnes som ho tam opäť našiel. Bol by som býval aj odfotografoval ten šťastný strom, no nemal som pri sebe buď fotoaparát, alebo teraz nemám pri sebe onen spomenutý strom. A na dôvažok vôbec neviem do blogu vkladať obrázky. Ako ste si mohli láskavo povšimnúť, slová vkladať som sa kdesi akosi naučil. Keď sa naučím vkladať obrázky potom aj vám ukážem divy nevídané.