Mnohí ľudia žijú po celý život ako porazení. V ničom nijako nevynikajú. Potom sú tí druhí, tí víťazi. Minule mi ktosi povedal: "Je lepšie byť veselý v mercedese, ako smutný na bicykli." Ja som si dnes svoj už dvadsať rokov novučičký bicykel vybral z opravy. Možno mi neuveríte, ale odtrhol som sa z reťaze. Teda bicykel sa mi akosi odtrhol z reťaze, už je v poriadku.
Je však možné byť veselý aj na bicykli. Veselého cyklistu potom spoznáte podľa mušiek na zuboch. A ako tak nad tým rozmýšľam rovnako je možné byť víťaz pre jedného aj druhého, závisí to od jeho vnútorného postoja a nie od vonkajších okolností.
Včera v rozhlase jeden chalan vyhral lístky na koncert a hneď ich daroval svojej protihráčke. Zvíťazili všetci. Nikto neprehral. Kým jeden sa tešil, že mohol darovať, iná sa tešila z daru.
V bežnej komunikácii sa však stretávam s tým, že prehrali všetci. Vzájomná manipulácia privádza človeka k rozhodnutiu útok alebo útek, tretej cesty niet. Aj pes čo breše už pokúsal, i mačka zahnatá do kúta nepoškriabala. Je možné prekonať bežné inštinkty. Otázkou je však ako?
Komentáre
Všetko je otázkou priorít
A jeden chlapec, taký prostý zabávač celej triedy, na otázku učiteľky, čím by chcel byť, kam sa prihlási, jednoducho odpovedal: "Ja by som chcel ísť do kravína."
Tak už to je. Niekto je spokojný ako právnik, iný ako dojič kráv. Niekomu vyhovuje Mercedes, inému bicykel.
A niekto (ja) sa paprčí, že nemá ani to ani to. :)))
hej, priorit...
hm,
Čo je zlé na zmene?
Čo je nemenné, je neživé.
ako to,
no a co ked sa priority menia ? : )
Braňo: Neviem, či všetko podlieha skaze...