Je zbytočné zachraňovať niekoho, kto nepotrebuje záchranu, a namáhavé toho kto o ňu nestojí. V jednom príbehu sa spomína muž, ktorý pozoroval motýľa pri pôrode. Motýľ s veľkou námahou bojoval svojimi tenučkými krídelkami, aby sa mohol dostať von z kukly. Bol to dlhý zápas a tak muž, v snahe pomôcť motýľovi, vzal skalpel a pinzetu a pomohol mu dostať sa von. Motýľ mu však už nestihol byť vďačný dlho, nakoľko jeho krídla nemali silu lietať. Ach, povzdychol som si, keby si dal energetický nápoj, možno by vzlietol. On však mal krídla no nedokázal lietať, keďže sa na svetlo sveta nedostal vlastnou silou.
Pri jednom rozhovore som si spomenul na tento príbeh, i na princíp pomoci, ktorá ubližuje. Ako pomôcť dievčaťu dostať sa von zo svojej ulity, kde bolo už dlho v zajatí a nie vlastnou vinou. Teraz stojím nad kôpkou nešťastia, ktorá potrebuje vojsť do nového života. Som ako pôrodná babica, no nemôžem ani ťahať a ani tlačiť. Ako pomôcť, aby som neublížil? Veď už samotný rozhovor môže byť prekážkou znovuzrodenia. V tom z čista jasna akoby hlas anjela: to že sa so mnou rozprávaš nie je pomoc skalpela, lež dávaš mi možnosť bojovať svojimi krídlami, aby som získala v zápase silu a neskôr sama dokázala lietať.
Rozhodol som sa pomôcť, a sám prichádzam z iniciatívou, už nevydržím čakať, no bol to správny čas, by v kukle nezhynula. Dnes lieta po šírom svete pestrofarebný motýľ, teší sa z letu a ja s ním. Pomohol by som znova, no už asi nemám čím.
Komentáre
vitaj