Do môjho života si vstúpila celkom nebadane, nečakal som Ťa. Naplnila si moju samotu svojou nežnou prítomnosťou. Svojim spevom si zahnala mraky ticha a prehlušila moju hluchotu voči okolitému svetu, keď som bol ponorený do svojho sveta vlastných myšlienok.
Tvoja prítomnosť naplnila celý môj byt, raz si bola tu a raz zas tam. Nazačiatku som Ťa musel naháňať, bola si veľmi plachá. Najviac si spomínam, ako si bola prítulná, nežne si ma hrýzla do ucha, hladila po hlave. Keď som písal články, hľadela si do monitora a sem tam ťukla do klávesnice.
Ako to vlastne všetko začalo? Raz mi sestričky kričali zdola: "Našli sme ampulku, môžme vám ju priniesť?" Samozrejme, povedal som, ja sa už o ňu postarám. No a namiesto ampluky mi priniesli Teba, andulku.
Za Tvoj odchod sa cítim vinný, opustil som Ťa, boli to len štyri dni, no Tvoj smútok bol vražedný. Oprchlo Ti perile, celkom si sa opustila. Našiel som Ťa u suseda polomŕtvu, ešte som sa stihol rozlúčiť.
Teraz odpočívaš vo farskej záhrade a lietaš si vo svojom nebi, mal som iné andulky no ani jedna Ťa nevedela viac nahradiť. Zbohom Ella, navždy budeš žiť v mojich spomienkach.
Komentáre
..uff..som sa ľakla..:)))
teda aj mňa najskôr napadlo
ale aj tej andulky je mi ľúto, keď niekomu zvieratko prirastie k srdcu tak je rozchod vždy smutný....
uff.. aj ja Ell...
Ella
tvoj svet a tvoja blízka duša.
Ten odchod veľmi zabolel,
tak život nás občas skúša.
Elluška tvoja už je v nebíčku
a nežne íska vlasy,
niekomu možno s tvojich blízkych,
ktorým dá kúsok svojej krásy.
Poteš sa touto výhliadkou
a dopraj iným v nebi radosť,
pohľadom na operenú krásu,
tá spomienka ti zastrie žalosť.
Sakti