matko

Musim to potvrdit, lebo ja som ten kto takto zazracne prestal fajcit... chvala za to Panovi !!!

...ja som ateistka a nefajčiarka. :D :D :D

Čo Ti dáva do života Tvoj ateizmus? Aký je zmysel Tvojho života a kde hľadáš šťastie?

...v ideológiach a presvedčeniach, ale v tvorbe. Preto nerozumiem tvojej otázke. V ateizme nehľadám zmysel života. Dáva mi len možnosť dívať sa na veci z vtáčej perspektívy a bez emócií.

Identifikuješ sa teda vo svojich výtvoroch? Ak nebudeš môcť tvoriť, čo bude potom zmysel Tvojho života. Zdá sa, že si modlárka, ak sa uspokojíš s výplodom svojich rúk, či mysle. Si čistá materialistka, a to všetko píšem bez emócií. Potláčaš svoje city, a myslíš, že si nad vecou.

...zase raz zahlásil kolosálnu sprostosť. :) Kto by si dovolil nazvať tvorcu človekom bez emócii a materialistom. :D V tvojom chápaní tvorivosti je teda materialistom aj ten Boh, v ktorého veríš. :D :D :D

Pokúšal som sa ujasniť si niektoré veci. Robil som rekapituláciu Tebou povedaného, lebo chcem pochopiť, čo hovoríš bez predsudkov. Vďaka, za Tvoju reakciu, takže tvoju vetu dívať sa bez emócií nemám chápať, že si bez emócií. Boh sa neidentifikuje zo svojím stvotením a neklania sa mu. Nie je definovaný na základe toho čo robí, ale kým je. Tvorivosť teda nechápem ako materializmus. Identifikovať seba na základe toho čo robím je podľa mňa prízemné. Potom ľudia s postihnutím, starí a chorí nemajú hodnotu, ak netvoria.

...potom ti treba ešte veľa chleba jesť.

V zásade sa vec má tak, že človek má hodnotu len pre samého seba a pre ostaných ľudí a zvieratá na vyššej úrovni, ktorými sa obklopuje. Nechápem, ako súvisí zmysel ľudského života s jeho hodnotou. Pretože aj retardované dieťa má pre jeho matku hodnotu, hoci samo o sebe nemá definovaný žiadny zmysel života. Rovnako tak má pre človeka hodnotu aj zviera, ktoré chová. A pochybujem, že andulka alebo pes, či mačka majú sami pre seba nejaký zmysel života.

Ja svoj zmysel života definovaný mám a je podnietený štipkou talentu, ktorý som zdedila po pračloveku a ktorý ma vrodeným inštinktom núti stále tvoriť. Je ťažké vysvetľovať človeku, ktorý čosi také nepozná, aký je to pocit. Asi ako keď chlap potrebuje ženu. Človek to nedokáze celkom ovládať, vie to iba usmerniť tým správnym smerom. Ale po dokončení diela je naplnený dočasným uspokojením. Dočasným preto, lebo spokojnosť so svojím dielom netrvá dlho. Po čase zistíš, čo všetko je zlé, ako ďaleko je to od tvojich predstáv a opäť musíš tvoriť v snahe urobiť to lepšie. Vďaka tomu sa ďalej rozvíjaš a napreduješ.

Nedá sa to robiť bez emócií. A rovnako to nie je materiálneho charakteru. Akoby mohlo byť umenie materiálne!

Prirodzene, ja som nikde nepoprela, že mám emócie. To jest nemožné! Napísala som však, že človek sa dokáže pri vyhodnocovaní istých názorov, či faktov od emócii odpútať a tým dosiahne objektívnosť svojho úsudku.

.... dobre napisane :-)