matko

žijeme rýchlo - či len v rýchlej dobe?
ale píš o tom, stačí keď si to uvedomí... hm, no koľkí? povedz sám, jeden, dvaja?

...a je okrem toho je to jedná malá, maličká maličkosť. Aspoň v porovnaní s rozmermi trebárs takého vesmíru, ktorý vo svojej drobnosti považujeme za nekonečný. Paradoxné na tom je, že človek má pri tom všetkom pocit, že je jeho stredom a všetky hviezdy, planéty a asteroidy nemajú inej roboty, len zamestávať sa jeho malichernými maličkosťami. :)

Cely ten vesmir, voci ktoremu sa citime malicky, ktory povazujeme za nekonecny, vsetky hviezdy, planety a asteroidy, pozname len preto,ze sa akosi dostali do nasej hlavy. Nemam pocit, ze nasa hlava je v porovnani s vesmirom malickost.
Je to paradoxny pocit? Alebo je skor paradoxny opacny pocit - ked sa niekto vo svojej predstave citi malicky voci predstavam o svete, ktore ma vo svojej hlave?

...mrakograp aj teniska zdajú rovnako nekonečne vysoké. ;)

...aj mne sa zda, ze mojej predstave mravca sa moja predstava topanky zda rovnako nekonecne vysoka ako moja predstava mrakodrapu.

Hudobny kritik si vsimne jednu malickost a negativne ohodnoti cele dielo. Malickost ma tak vplyv na celok.

...maličkosťami. To je stará známa vec. To vedel už Michelangelo. ;)

nikdy nevnimame nic ako celok. Napr. zrakovo určite nie. Podľa toho je napr. dosť vedy okolo toho, že kam na fotku treba umiestniť najdôležitejší predmet´- čo má vlastne tomu, kto si fotku bude pozerať padnúť ako prvé do očí. tak vznikla teória o diagonále a tretinách a pod. Človek sa potom na fotke zameria najprv na jeden bod a na to ostatné príde čas neskor.
Maličkosti sú doležité. Roznymi malickostami potom ovplyvnujeme celok.

Niekedy skupina krasnych detailov nemusi tvorit krasny celok. A niekedy krasnemu celku prepacime vela nepeknych detailov.

Musim priznat, ze som si niektore detaily tohto clanku vsimol az teraz. Matko, co ta viedlo zaoberat sa teoriou detailu?

...je natoľko subjektívne, že neexistujú objektívne kritéria, ktoré musí spĺňať.

ze mame schopnost volby pri tvorbe postojov, ktore chceme k situacii zaujat. manzel, ktory miluje dokaze pochvalit i presolenu polievku, par zrniek soli naviac - detail. a predsa, na hodnote jeho manzelky nieje nic ukratene, nie je ziadnou kravou ci sprostou husou.
na druhej strane, milujuca manzelka dokaze ocenit kyticu kvetou raz za mesiac, od nervozneho manzela, ktory pod vplyvom stresu nie je schopny poukazovat na jej hodnotu kazdy den.
myslim, ze vidiet ci nevidiet detail, vnimat ci nevnimat celok je otazkou toho, aky vysledok od naseho pohladu ocakavame. vzdy mozeme somrat a hladiet negativne a popri tom mozeme na danu situaciu, objekt hladiet i v nemom uzase a cerpat z pozitivov, ktore sa nam ponukaju... pohlad je podla mna otazkou nasej vlastnej volby.

len si to tak tu opatovne prechadzam, aj ked tu nejako neprispivam, ale to vite... jak sa mi mari, tak tuto stranku postihol osud, ze nejako upadla do zabudnutia - a je to skoda. Aj ked vacsia skoda byva, ked na seba zabudaju ludia, ktori sa predtym coskaj poznali. toto stretavanie sa na internete sice nemoze byt ono, ja vim, ale predsa. Toz keby na sebe ludze zabudli, to by uz nebol detail.

Pan s Vami