matko

     1. Chudobný je ten, čo sa oslobodí od «vetra» pýchy. Pravý význam slova musíme hľadať v Biblii. Kaz 1,14, kde duch hovorí s «nafúkanosťou, aroganciou, pýchou»; Ž 148,8 «víchrica, čo jeho slovo poslúcha», kde «duch búrky» môže značiť zanietenie, ktoré znepokojuje tých, čo sa nechajú ovládať hrdosťou; tak aj 1 Kor 8, 1 «Ale poznanie nadúva, kým láska buduje.» nás upozorňuje na múdrosť, ktorá napĺňa vetrom či duchom povýšenosti.

        «Chudobní pre Ducha» sú tí, čo v pokore začínajú svoju duchovnú cestu, a vyhýbajú sa nezdravému duchu, ktorý by ich tlačil k pyšným myšlienkam aby milovali pozemské kráľovstvá. Nie je chudobný ten, čo stavia na obdiv povýšenecké správanie, kto sa hnevá bezdôvodne s bratom, a bezdôvodne ho nazýva bláznivým, a toto všetko robí s pýchou. Určite je chudobný veriaci, čo sa nevyvyšuje, ale sa podriadi učenlivo Božej autorite.

        2. Chudobní dostávajú dar bázne. Nad chudobnými spočíva prvé dielo sedmorého Ducha, o ktorom hovorí Izaiáš (Iz 11,2-3). Teda tí, čo sa nenafukujú, tí čo nie sú pyšní, nevyvyšujú sa, žijú všetci čistú bázeň, ktorá je základom dokonalej a najvyššej múdrosti rozumu. Nastúpili na cestu k božej múdrosti, a to je cesta k nebeskému kráľovstvu; rozhodne sa rozbehli k blahoslavenstvu, kde je potešenie z «najvyššej múdrosti», pretože začiatok múdrosti je bázeň pred Pánom (Sir 1,16).

        3. Chudobní plní túžob prosia: «nech sa posvätí tvoje meno». Všetci sú preniknutí čistou bázňou, ktorá strhuje k božej múdrosti. Fakticky, kto má bázeň božiu, má veľkú túžbu vidieť nasledovné «Boh natoľko poznaný ľuďmi, že nepokladajú žiadnu vec za viac svätú ako Boh, aby si nemysleli, že sa môžu báť zneuctiť hocijaké bytie viac ako sa treba báť zraniť Boha». Pretože dostali dar bázne pred Bohom, cítia sa silne vedení «žiadať, aby Božie meno bolo posvätené medzi ľuďmi s čistou bázňou, ktorá ostáva na veky vekov (Ž 19,10): «Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky. Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé.» Vyhlasujú naveky Boha, ktorý ich prijíma v nebeskom kráľovstve, za svätého v sile bázne.

        4. Odmena chudobných je počiatok nebeského kráľovstva. Chudobní duchom vlastnia zahájenie Božieho kráľovstva, spolu s Kristom, začínajú svoju cestu k dokonalosti v škole pokory; «fakticky posvätenie Božieho mena začalo byť činné počnúc od príchodu Pánovej poníženosti». A tak ako Kristova poníženosť je počiatkom posvätenia Božieho mena, ktoré dosiahne dokonalosť na konci času, tak poníženosť je základom postoja chudobného duchom na zemi. Už v tomto časnom živote, pomáha napredovať ku konečnému získaniu Pánovho kráľovstva. Kráľovstvo, ktorého užívanie je určené tým, čo žijú «ako pokorní a v bázni pred Bohom», a ktoré bude zjavené vo svojej plnej sláve «nie po skončení času, ale na konci času».